História školy

História dnešnej markušovskej školy je bohatá a jej začiatky siahajú až niekde do 13. storočia. Prvá škola vznikla v Markušovciach  okolo roku 1280-1290. Bola to jednotriedka a založil ju zeman, zakladateľ rodiny Mariássy, ktorý sa volal Markus. Pravdepodobne po ňom dedina dostala svoje meno. Táto škola bola umiestnená v Markušovskom hrade.
Okolo roku 1400 sa zmenila na Rytiersku školu, ktorá bola tiež umiestnená v hrade. Okrem trívia sa v nej zemianski chlapci ( škola bola len pre chlapcov ) učili najmä šermu a jazde.

V Markušovciach okrem týchto škôl existovali aj farské základné školy, ktoré patrili priamo do správy markušovskej fary. Vyučoval v nich správca plebánie – bol to miestny farár. Vyučovalo sa čítanie, písanie a náboženstvo v latinskom jazyku.

V roku 1567 Pavol Mariássy zriadil zemiansku školu, ktorá bola taktiež umiestnená na hrade. Navštevovali ju mnohí zemianski chlapci zo širokého okolia hlavne preto, že sa tu vyučovalo v slovenskom jazyku. Dá sa to vysvetliť tým, že zemania nežili v priateľskom pomere s nemeckými mestami na Spiši, a preto neposielali mládež do nemeckých mestských škôl. Vyučovanie bolo rozdelené do dvoch oddelení : prvým oddelením bolo tzv. trívium – vyučovali sa humanitné predmety, hlavne jazyky a druhým oddelením bolo tzv. quadrium – vyučovali sa reálne predmety. Sám Pavol Mariássy pozýval do tejto školy vtedajších najlepších učiteľov, a tým dbal o to, aby rástla úroveň školy a jej žiakov. Zemianska škola v Markušovciach zanikla v roku 1663.

Dejiny obce Markušovce a tým aj dejiny markušovskej školy sú tiež úzko spojené s menom svetového pedagóga Jána Ámosa Komenského. Komenský na svojej ceste zo Šarišského potoka do Lešna, ktorá sa konala pravdepodobne roku 1654, vykonal inšpekciu na Zemianskej škole v Markušovciach. Rodina Mariássyovcov ponúkla Komenskému trvalé miesto na tejto škole a dávala mu možnosť na nej vedecky pracovať. Komenský ponuku neprijal, pretože už bol viazaný ponukou zo Šarišského potoka.

Od roku 1773 bola v obci jednotriedka, v ktorej sa vyučovalo denne od 7.- 10. hodiny a popoludní  od 13.- 16. hodiny v slovenskom jazyku. Školu navštevovali aj žiaci z Lieskovian  a Matejoviec nad Hornádom.

Až okolo roku 1900 vzniká v tunajšej obci dvojtriedna škola, ktorá bola umiestnená v budove na Karoľovci, odkúpenej od veľkostatkára Šponera. Od roku 1908 je už trojtriedna a na štvortriednu sa rozšírila až v školskom roku 1930 /31 s počtom 244 žiakov a s názvom Obecná ľudová škola v Markušovciach.

1. septembra 1947 bola zriadená Štátna obvodná meštianska škola s 1.a 2. ročníkom a Stredná škola s tromi triedami. Riaditeľom školy bol Michal Mikolaj.

1. septembra 1953 zlúčením štátnej a strednej školy vznikla Osemročná stredná škola, ktorej riaditeľom sa stal Ján Meilinger. Táto škola mala nedostatočný fond budov. Vyučovalo sa až v šiestich budovách – na markušovskom hrade ( budova z r.1273 ) boli 2 učebne, na Brehu ( budova z r.1711 ) bola 1 učebňa, na Karoľovci ( budova z r.1870 ), na Kolónii ( prenajatá budova ) bolo 6 učební, u Démutha ( bývalý hostinec) bola 1 učebňa a u Jelenčíka bola dielňa.

V prvom štvrťroku 1955 bola započatá výstavba novej školskej budovy. 26. októbra 1958 riaditeľ školy Anton Fischer prevzal symbolický kľúč od novej školy a týmto ju uviedol do užívania.

V školskom roku 1959/60 bola osemročná škola rozšírená na deväťročnú s názvom Základná deväťročná škola v Markušovciach.

V školskom roku 2002/2003 bola k základnej škole pričlenená Materská škola v Markušovciach . Škola tak získala názov Základná škola s materskou školou v Markušovciach.